25.7.2012 00U H1613122 Budapest
Napísané: 11. Augusta 2012, 20:23
25-07-2012 00U Budapest 402,70 H1613122 SGPD
Sled: JN88OE, GM360 + DB408
Nalez: 7.8.2012, 12:04L, repne pole, N48.73767 E18.25399
Tato vzacna exotika zaletela daleko na nase uzemie vdaka neobvyklemu vertikalnemu profilu trajektorie - striedalo sa pomale stupanie s pomalym klesanim, pricom bola neustale unasana silnym vetrom.
Stastnou zhodou okolnosti sa mi na druhy den (26.7.) naskytla prilezitost navstivit miesto dopadu a pokusit sa sondu najst. Zial, sonda pristala niekde v neprehladnom poli s repou, znacne zarastenom vysokou burinou, cim sa dramaticky zvysila casova narocnost operacie. Cez pole sa dalo rozumne postupovat iba v stopach polnohospodarskych strojov smere riadkov nasadenej repy, co tiez stazovalo planovany prieskum pomerne velkej plochy. Vedel som, ze madarske sondy klesaju bez padaka, preto som predpokladal, ze pri tak malej zostupnej rychlosti (okolo -10 m/s) musel balon ostat vcelku a preto by som ho mal lahko objavit. Preskumal som kazdy jav, ktory zdialky pripominal kopu latexu a zakazdym som nasiel velky trs lucnych kvetov. Po vyse hodine ukoncila moje bezvysledne trapenie prichadzajuca prietrz mracien. Musel som priznat porazku a sondu vyhlasit za navzdy stratenu.
Na tuto udalost som uz uplne zabudol, ked som bol pracovne vyslany na kotu vzdialenu len zopar kilometrov odtialto. Opat svitla nadej na ziskanie vzacnej koristi. Tentokrat som si spravil dokladnejsiu pripravu. Dano mi poskytol presnejsie RAW data, podla ktorych som bol schopny podstatne zmensit zonu dopadu a zvysit tym sancu na uspech. Sondu som nasiel necelu minutu od vstupu do zony. Prezradil ju silon zapleteny do vysokej buriny. Balon aj sonda lezali na zemi dokonale zamaskovane listami repy.
Sonda je klasicka SGPD (ake pouziva Vieden), odvijac bol uviazany k balonu kuskom hrubeho spagatu. Telo sondy bolo stiahnute dvoma silnymi gumickami (detaily v dalsom logu).
Sled: JN88OE, GM360 + DB408
Nalez: 7.8.2012, 12:04L, repne pole, N48.73767 E18.25399
Tato vzacna exotika zaletela daleko na nase uzemie vdaka neobvyklemu vertikalnemu profilu trajektorie - striedalo sa pomale stupanie s pomalym klesanim, pricom bola neustale unasana silnym vetrom.
Stastnou zhodou okolnosti sa mi na druhy den (26.7.) naskytla prilezitost navstivit miesto dopadu a pokusit sa sondu najst. Zial, sonda pristala niekde v neprehladnom poli s repou, znacne zarastenom vysokou burinou, cim sa dramaticky zvysila casova narocnost operacie. Cez pole sa dalo rozumne postupovat iba v stopach polnohospodarskych strojov smere riadkov nasadenej repy, co tiez stazovalo planovany prieskum pomerne velkej plochy. Vedel som, ze madarske sondy klesaju bez padaka, preto som predpokladal, ze pri tak malej zostupnej rychlosti (okolo -10 m/s) musel balon ostat vcelku a preto by som ho mal lahko objavit. Preskumal som kazdy jav, ktory zdialky pripominal kopu latexu a zakazdym som nasiel velky trs lucnych kvetov. Po vyse hodine ukoncila moje bezvysledne trapenie prichadzajuca prietrz mracien. Musel som priznat porazku a sondu vyhlasit za navzdy stratenu.
Na tuto udalost som uz uplne zabudol, ked som bol pracovne vyslany na kotu vzdialenu len zopar kilometrov odtialto. Opat svitla nadej na ziskanie vzacnej koristi. Tentokrat som si spravil dokladnejsiu pripravu. Dano mi poskytol presnejsie RAW data, podla ktorych som bol schopny podstatne zmensit zonu dopadu a zvysit tym sancu na uspech. Sondu som nasiel necelu minutu od vstupu do zony. Prezradil ju silon zapleteny do vysokej buriny. Balon aj sonda lezali na zemi dokonale zamaskovane listami repy.
Sonda je klasicka SGPD (ake pouziva Vieden), odvijac bol uviazany k balonu kuskom hrubeho spagatu. Telo sondy bolo stiahnute dvoma silnymi gumickami (detaily v dalsom logu).